Praha
2. októbra (TASR) – Prítomnosť regeneračných iniciačných buniek (RIC)
dokáže zaistiť zhojenie rán bez jaziev, uvádza nová štúdia publikovaná
českými vedcami. Informovala o tom Akadémia vied ČR (AV ČR), píše TASR.
Schopnosť hojiť sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca
schopné zregenerovať i chýbajúce časti tela. Schopnosť hojenia bez
jaziev majú aj ešte nenarodené deti. Lekári túto schopnosť využívajú
tak, že niektoré korekčné operácie vykonávajú ešte v tele matky.
Rozhodujúcim faktorom pri prežití a správnom vývoji je pravdepodobne
rýchlosť uzatvorenia, uvádza AV ČR v tlačovej správe.
Ľudské telo neskôr schopnosť hojiť sa bez jaziev stráca a na mieste rán
jazvy ostávajú. Objavenie príčiny, možnosť obnovy hojenia bez jaziev a
schopnosť regenerácie stratených častí tela sú v súčasnosti veľmi
atraktívnou oblasťou moderného zdravotníctva.
Vhodným objektom sú pre schopnosť rýchlej regenerácie chvosta žubrienky
žiab pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) v raných štádiách vývinu. Počas
vývinu túto schopnosť na niekoľko dní stratia a neskôr ju opäť získajú,
preto sú ideálnym modelom pre štúdium hojenia.
Vedci z Biotechnologického ústavu AV ČR a 1. lekárskej fakulty
Univerzity Karlovej v centre BIOCEV využili pri výskume pokročilé
technológie vrátane profilovania jednotlivých buniek. Výsledky svojej
práce zverejnili dnes v štúdii publikovanej vo vedeckom žurnále Genome
Biology.
Výskumníci objavili bunky, ktoré telo dočasne vytvára z bazálnych
kožných buniek ako reakciu na zranenie. Bunky sa následne presunú k
povrchu rany, kde organizujú ostatné bunky, aby regenerovali chýbajúce
tkanivo, a po splnení úlohy zmiznú.
Českí výskumníci tieto "veliteľské" bunky nazvali regeneračné iniciačné
bunky (RIC). Podľa ich zistení sa RIC objavujú iba v tkanivách schopných
regenerácie. Ich odstránenie spôsobí stratu schopnosti hojenia bez
jaziev a vznik jazvy.
"Teraz pokračujeme v charakterizácii RIC, aby sme mohli vyvinúť
liečebné postupy, ktoré ich v poranených tkanivách aktivujú, čím navodia
hojenie bez jaziev a umožnia regeneráciu tkanív, ktoré by za normálnych
okolností jazvu vytvorili," uvádza hlavný autor štúdie Radek Šindelka z Laboratória expresie génov Biotechnologického ústavu AV ČR.
V súčasnosti nemožno spoľahlivo odhadnúť, koľko času zaberie vývoj liečby.